Keď konkurenciu nepotopíš, alebo AMD vs. Intel

Amd & Intel

História Intelu
Intel bol založený v roku 1968 Gordonom E. Mooreom (chemikom a fyzikom) a Robertom Noyceom (fyzikom a spoluvynálezcom integrovaného obvodu).
Prvými výrobkami Intelu boli pamäťové moduly RAM a ROM a spoločnosť sa počas sedemdesiatych rokov minulého storčia stala lídrom v tomto segmente trhu. V tom čase inžinieri Intelu Marcian Hoff, Federico Faggin, Stanley Mazor a Masatoshi Shima vyvinuli prvý mikroprocesor. Pôvodne vyvinutý ako procesor pre elektronickú kalkulačku, Intel 4004 bol na trhu od 15. novembra 1971, no výroba procesorov sa stala hlavnou činnosťou Intelu až v polovici osemdesiatych rokov.
V roku 1983, na začiarku éry osobných počítačov sa rozhodol vtedajší prezident firmy Andy Grove sústrediť na výrobu procesorov. Grove spustil výrobu procesorov v troch továrňach v rôznych častiach sveta a ukončil licencovanie dizajnu čipov konkurentom firmy ako napr. Zilog a AMD. Následne v 90. rokoch Intel výrazne profitoval z tohoto rozhodnutia. Počas tohto obdobia Intel okrem mnohých procesorov vyvinul aj zbernice PCI, PCI Express, USB a dnes dominantnú architektúru pre multiprocesorové servery. Okrem dominantného postavenia vo výrobe procesorov pre osobné počítače PC, Intel vstúpil v roku 2005 do partnerstva so spoločnosťou Apple Computer a stal sa výhradným dodávateľom procesorov pre platformu Apple Macintosh.

Intel dnes
Trhová hodnota spoločnosti je 150 miliárd amerických dolárov (stav k decembru 2005).
Ročne Intel vyrobí cez 100 miliónov procesorov, čo je zhruba 75% celosvetovej produkcie x86 procesorov (rok 2000). Okrem procesorov Intel, vyrába procesory pre PDA, čipsety, flash pamäte, telekomunikačné chipy, aj multimediálne vybavenie domácnosti (detské vedecké mikroskopy, web kamery). Po celom svete pracuje pre firmu Intel cez 94 200 ľudí.

AMD dnes
Advanced Micro Devices je výrobca mikroprocesorov a integrovaných obvodov. Firma vznikla v roku 1969. Do povedomia širšieho okuhu ľudí sa firma dostala v roku 1993, keď podpísala zmluvu o dodávaní procesorov rady Am486 s firmou Compaq. V roku 1997 začala výroba procesorov K6 a v roku 1998 prišiel nový CPU - K6-2 s integrovanou 3DNow! technológiou.

Paradoxné začiatky AMD
AMD sa do povedomia trhu s procesormi dostala vďaka výrobe klonu procesoru od Inetelu 8080. Ďalším paradoxom je, že AMD založili bývalí zamestnanci rovnakej firmy (Fairchild Semiconductors) ako zakladatelia Inetlu. Skutočná zaujímavosť je až to, že peniaze na založenie AMD Jerrymu Sandersovi požičal zakladateľ Intelu (Rober Noyce).

Spolupráca AMD a Intelu
Od roku 1977 majú tieto dve spoločnosti podpísanú dodnes platnú zmluvu o výmene patentových práv. Priama spolupráca týchto spoločností na výrobe začala v roku 1982, keď sa AMD stalo licencovaným výrobcom procesorov Intel 8086 a 8088. Intel AMD potreboval z dôvodu, že podmienkou kontraktu pre nové IBM PC boli minimálne dvaja nezávislí dodávatelia mikročipov.
V rovnakom ducho spoločnosť vyrábala procesor Am286, klon Intelu 80286 a v roku 1991 aj AM386 ako totožnú alternatívu k Intelu 80386. Počítače v tomto období zažívali skutočný boom a ako sa výroba mikroprocesorov komplikovala, náročnosť vývoja stúpala. Intel v tomto čase profitoval ako dominantný vývojár mikroprocesorov, pričom AMD už viac-menej prestávalo byť alternatívnym dodávateľom a pri miliónoch predaných kusov sa stávalo priamou konkurenciou.
Zdatne sekundovalo aj pri vývoji (je napríklad autorom integrácia koprocesora do procesora, čo následne začal používať aj Intel). Trh výrobcov najvýkonnejších procesorov bol čoraz redší. V polovici 90. rokov tón udávali procesory Intel Pentium, ktorým sekundovali procesory AMD K5 a s odstupom aj CPU tretieho hráča Cyrix 6x86.
V nasledujúcej generáci už Cyrix vývoju konkurentov nestačil a jeho procesory Cyrix MII už za Pentiom II a a AMD K6 výrazne zaostávali. To Cyrix odsúdilo iba na súboje v kategórii low-end, z ktorých sa už nikdy nepozviechal. Nástupcom tejto firmy (z hľadiska CPU) je VIA Technologies, ktorá však rovnako do bojov v high-end CPU už nikdy nezasiahla.
Od konca 90. rokov sme tak svedkami vývoja mikroprocesorov pre najrozšírenejšie PC len v podobe Intelu a AMD, ktoré ťahajú vývoj akrchitektúry x86, respektívne od roku 2003 x86-64 (to je dielom AMD s CPU) neprestajne ďalej. Vzájomne pri tom používajú viac ako 3000 patentov.

AMD to vzdalo
Spo­loč­nosť AMD sa po viac ako 40-roč­nom pô­so­be­ní roz­hod­la zme­niť svo­ju po­zí­ciu na tr­hu. Vy­plý­va to z vy­jad­re­nia ho­vor­cu spo­loč­nos­ti Mi­kea Sil­ver­ma­na pre den­ník San Jo­se Mer­cu­ry.

AMD sa pot­re­bu­je zba­viť sta­ré­ho zmýš­ľa­nia AMD ver­zus In­tel,

vy­svet­ľu­je Sil­ver­man. Pod­ľa ne­ho fir­ma strá­ca zby­toč­ne ve­ľa síl v sú­bo­ji s In­te­lom na­mies­to to­ho, aby sa sús­tre­di­la na mo­bil­ný seg­ment.
No­vý CEO spo­loč­nos­ti Ro­ry Read sa ne­dáv­no roz­ho­dol pre ra­di­kál­ny krok - pre­pus­tiť 10 % za­mes­tnan­cov. Spo­me­dzi zná­mych osob­nos­tí od­išiel Carrell Killeb­rew, kto­rý sa pri­či­nil o ús­pech tech­no­ló­gie Eyefi­ni­ty, ale­bo John Brüno, šé­fin­ži­nier APU Tri­ni­ty, kto­ré AMD uve­die za­čiat­kom bu­dú­ce­ho ro­ka. Po skla­ma­ní, kto­ré pri­nies­la mik­roar­chi­tek­tú­ra Bulldo­zer, sa ten­to krok od no­vé­ho šé­fa fir­my dal oča­ká­vať. Po­diel AMD na tr­hu mik­rop­ro­ce­so­rov pre PC sa z 23 % v ro­ku 2006 zní­žil na sú­čas­ných 19 per­cent. Spo­loč­nosť sa te­da chce preorien­to­vať na ob­lasť mo­bil­ných či­pov, kde bu­dú jej kon­ku­ren­tmi Qual­comm či nVi­dia.
To však nez­na­me­ná, že ra­zom pres­ta­ne vy­rá­bať sto­lo­vé pro­ce­so­ry, iba utl­mí ich vý­voj. V krát­kom ča­se sa chys­tá uviesť nie­koľ­ko no­vi­niek: 28 nm mo­bil­né gra­fic­ké či­py v de­cem­bri, no­vú ar­chi­tek­tú­ru GCN a ro­di­nu gra­fic­kých či­pov Ra­deon HD 7000 v ja­nuá­ri, no­vú ge­ne­rá­ciu APU Fu­sion Tri­ni­ty za­čiat­kom bu­dú­ce­ho ro­ka, dru­hú ge­ne­rá­ciu mik­roar­chi­tek­tú­ry Bulldo­zer naz­va­nú Pi­led­ri­ver. V pr­vom kvar­tá­li ro­ku 2012. A na rok 2012 chys­tá aj no­vé ver­zie ús­por­ných ja­dier Bra­zos. Orien­tá­cia na či­py do pre­nos­ných sys­té­mov však ne­vyh­nut­ne nez­na­me­ná, že sa zba­ví svoj­ho od­ve­ké­ho ri­va­la, pre­to­že In­tel v sú­čas­nos­ti spo­lup­ra­cu­je so spo­loč­nos­ťou Goog­le na vý­vo­ji An­droi­du 4.0 pre či­py Atom.