Team Leader

Vedenie

       Ide o proces vzájomného pôsobenia. Subjekt riadenia volí spôsob vedenia podľa cieľov a podľa toho, ako vníma vedený subjekt. Spôsob vedenia je teda do značnej miery ovplyvnený osobnosťou vedúceho, jeho potrebou byť vodcom, ale aj všeobecným primárnym účelom - potrebou plniť cieľ. Pri čom nie je dôležité, či sa tak stane iniciatívnym prebratím zodpovednosti, alebo dosadením, voľbou a pod.
       Na druhej strane objekt riadenia nie je v skutočnosti iba pasívnym prijímateľom príkazov. Aj keď jeho účelom vo vzťahu je byť vedený, byť ovládaný, pokiaľ má svoj vlastný cieľ (a to je až na výnimky takmer vždy), snaží sa byť viac menej aktívnym prvkom v tomto vzťahu. To zn. že si vyberá nielen samotný cieľ, či postup ako k nemu dospieť, ale do istej miery si vyberá aj toho, kto bude jeho vodcom.
       Prakticky v každom medziľudskom vzťahu nájdeme prvky podriadenia a vodcovstva. Človek je tvor sociálny – nežije vo vzťahu iba s jedným človekom, je súčasťou sociálnych vzťahov väčších skupín. Problém vedenia nie je iba problémom vzťahu vodcu a vedeného, ale aj vzťahu vodcu a skupiny.

       Vedenie je však komplexnejší proces, ktorým vodca (vedúci, manažér) ovplyvňuje výkon zamestnanca. To znamená, že vedenie v sebe zahŕňa aj pôsobenie na rozvoj zamestnancov, na ich motiváciu, ako aj na vytváranie vhodných podmienok pre žiaduci výkon.

       Adair (britský odborník) zdôrazňuje význam skupiny (tímu) a prispôsobuje tomu manažérske funkcie. Podľa neho pre efektívne vedenie sú rozhodujúce nasledujúce funkcie:

• definovanie úlohy – definovať cieľ, tím musí splniť spoločnú úlohu
• plánovanie - rešpektovanie cieľov
• inštruktáž - objasnenie úlohy
• kontrola - mať stále prehľad, čo sa v tíme deje
• vyhodnocovanie – meranie, posudzovanie, hodnotenie v tíme
• motivovanie – poznávať motívy, viesť k očakávaniu odmeny
• rganizovanie – vytvorenie vhodnej štruktúry, rozdelenie skupiny na čiastkové pracoviská
• stanovenie príkladu, byť sám vzorom

       Správanie vedúceho (vodcu tímu) má vplyv na morálku, na súdržnosť, na lojalitu.
Adair tvrdí, že väčšina vedúcich sa od ostatných líši najmä inteligenciou, vzdelaním, spoľahlivosťou, aktivitou, zapojením a do spoločenského života, spoločensko-ekonomickým postavením, ale že medzi týmito vlastnosťami a vodcovskými schopnosťami nie je priama závislosť.

       Pre mnohých vedúcich by bolo podstatným krokom vpred, keby sa pokúsili uvedomiť si zmysel niekoľkých nasledujúcich viet, ktoré už zmienený John Adair – britský odborník, zaoberajúci sa problematikou vedenia ľudí a vedenia tímov - zhrnul

6 najdôležitejších slov: „Pripúšťam, že som mohol urobiť chybu“.
5 najdôležitejších slov: „Som na vás veľmi hrdý“.
4 najdôležitejšie slová: „Aký je váš názor?“
3 najdôležitejšie slová: „Mohli by ste (prosím)?“
2 najdôležitejšie slová: „Ďakujem vám“.
1 najdôležitejšie slovo: „My“.
Najmenej dôležité slovo: „Ja“.

Je veľká škoda, že pre niektorých manažérov sú vyššie uvedené vety nepredstaviteľné.

Charizma

Prvky charizmy transformačného vodcu – lídra:

• sebadôvera, oddanosť vlastným názorom a predstavám
• silná potreba mať vplyv na dianie v organizácii
• posilňovanie obrazu svojich schopností, vedieť presvedčiť o svojej pravde
• schopnosť predkladať víziu a vytýčiť reálny cieľ
• dať príklad na nasledovanie
• schopnosť vcítiť sa do pocitov a potrieb druhých
• schopnosť prejaviť úctu a uznanie
• schopnosť a ochota delegovať časť právomoci

       Okrem toho múdry vodca vie, že pôsobenie jeho charizmy nie je trvalé.

       Manažéri - vodcovia, lídri, stojaci na čele presadzovania nových stratégií a nových cieľov sa od ostatných manažérov líšia tým, že tieto vlastnosti či schopnosti majú viac rozvinuté. Avšak každý z ľudí má niektorú z uvedených vlastností viac či menej rozvinutú. Je preto možné tvrdiť, že vlastnosti, ktoré sa podieľajú na charizme osobnosti, je do istej miery možné získať, trénovať.

       Najefektívnejšími vodcami sú ľudia, ktorí vedia vytvoriť rovnováhu medzi osobným talentom, odborným vzdelaním a profesionálnymi manažérskymi zručnosťami. Vodca musí mať schopnosť delegovať prácu, musí vedieť svoj tím povzbudzovať a strhávať ho pre dosahovanie stanovených cieľov. Musí chcieť a vedieť prevziať zodpovednosť nielen za seba, ale aj za prácu iných, musí vedieť dosiahnuť rovnováhu medzi zameraním na cieľ a zameraním na ľudí. Neustále sa musí starať o rozvoj spolupracovníkov, ktorých by mal v každom smere inšpirovať vlastným príkladom.
       Aké vlastnosti by mal mať skutočný líder? Z môjho pohľadu tými najdôležitejšími sú – zodpovednosť, vytrvalosť, vízia a ciele, delegovanie úloh a koučovanie.

       Zodpovednosť: Táto vlastnosť nesmie chýbať žiadnemu skutočnému vodcom. Líder by mal tak ku svojim zamestnancom ako aj ku zverenej práci pristupovať zodpovedne. On je totiž človekom, ktorý je všetkým na očiach. Ak urobí chybu on, rozšíri sa to veľmi rýchlo a ak sa niekde niečo nepodarí, na zodpovednosť bude vzatý zase iba on.

       Vytrvalosť: Všetci vieme, že ak chceme dosahovať úspechy, musíme byť vytrvalí v tom, čo robíme. Vytrvalosť je jednoznačne alfou a omegou úspechu. Každý líder musí byť neúnavný, trpezlivý a musí viesť svoj tím s plným nasadením, a to aj (alebo predovšetkým) v časoch, keď sa práve nedarí plniť plán na 100%.

       Vízia a ciele: Je jedno či ste lídrom vo výrobnej hale alebo či pracujete na super mega-úspešnom projekte. Pri oboch pozíciách by ste mali mať triezvu víziu a ciele. Mali by ste vidieť dopredu to, čo vaši zamestnanci či kolegovia ešte nevidia a mali by ste im to vedieť aj zrozumiteľne vysvetliť. Ako ale dosahovať veľké ciele? Rozdeľte si ich na menšie časti. Tie sú vždy ľahšie zvládnuteľné a ku vášmu cieľu vás postupne dovedú. Opäť ale pri tom nezabúdajte na vytrvalosť, pretože ako vodca ste práve vy ten, čo nesmie prestať svoj tím ťahať dopredu.

       Delegovanie: O delegovaní úloh v pracovnom tíme som už písal dávnejšie (konkrétne tu ). Za žiadnym úspešným projektom zväčša nestojí iba jedna zázračná „superstar“. Takmer vždy za ním nájdeme pracovný tím, ktorý dokáže spoločne komunikovať a ktorého každý člen vie presne identifikovať svoju úlohu a zaradenie. Ako dobrý líder sa musíte naučiť zodpovedne rozdeľovať pracovné povinnosti svojim podriadeným. Musíte sa v nich naučiť rozpoznávať ich talenty a schopnosti, aby ste na ich základe mohli správne určiť kto dokáže čo zvládnuť. Asi vás neprekvapím tvrdením, že by bolo nanajvýš nerozumné zveriť napríklad vedenie pracovnej porady niekomu o kom viete, že mu komunikácia s ľuďmi robí veľký problém, hoci, na druhej strane, tvorba vášho webového sídla je pre neho doslova hračka.

       Koučovanie: Skutočný líder si uvedomuje, že potrebuje byť koučovaný, že aj on potrebuje a najmä chce osobnostne rásť. Z toho dôvodu má záujem učiť sa od druhých, ktorí sú v určitých danostiach lepší ako on. Skutočný líder sa neuspokojí s tým čo už vie. Neustále sa bude snažiť o to, aby vo svojich vedomostiach rástol, aby bol vždy správne motivovaný a aby do svojho kolektívu prinášal stále nové poznatky.

Autor: Miroslava Čechová

Zoznam zdrojov:

Adair, J.: Jak efektivně vést druhé. Praha: Management Press, 1993.
Adair, J.: Jak řídit druhé a sám sebe. Brno: Computer Press, 2005.
Bělohlávek, F.: Desatero manažera. Praha: Computer Press, 2005.
Bělohlávek, F.: Jak řídit a vést lidi. Praha: Computer Press, 2000.
Donnelly, J.- Gibson, J.- Ivancevich, J.: Management. Praha: Grada, 1997.
Majtán, M.a kol: Manažment. Bratislava: Sprint, 2003.
Mikolaj, J., Heršic, L., Hittmár, Š., Horáček, J., Míka, V., Šimák, L.: Krízový
manažment ako spoločensko-vedný problém. Žilina: FŠI ŽU 2000.
Porvazník, J.: Celostný manažment. Bratislava: Sprint/vfra, 1999.
Sedlák, M.: Manažment. Bratislava: Elita, 1997.
Vodáček, L.- Vodáčková, O.: 1999. Management. Teorie a praxe 90.let. Praha:
Management Press, 1999.