Západný manažment
Západný manažment
Americký, resp. západný manažment je založený na vedeckej a skúsenosťami založenej racionalite a na pragmatickosti. Taktiež je založený na vnútornej súťaživosti, autoritatívnom rozhodovaní vedúcich pracovníkov, nezasahovaní štátu do činností podniku. Ide o perspektívny pohľad v riadení, riadenie podľa cieľov, koncepcie dokonalosti.
Vznik a vývoj amerického manažmentu
Manažment vznikol v Spojených štátoch amerických. Americký manažment má od svojich počiatkov dodnes veľkú autoritu nielen doma, ale aj vo svete. Jeho príťažlivosť vyrástla najmä po druhej svetovej vojne. Pozitívny vzťah k americkému manažmentu vyplýva z toho, že takmer polovicu storočia – zhruba od desiateho do šesťdesiateho roku tohto storočia – Spojené štáty americké dodávali viac ako 50% svetovej produkcie. Ich prevaha po druhej svetovej vojne sa len utvrdila.
Teória a prax amerického manažmentu prešla od svojho vzniku značným historickým vývojom. Najnovšie trendy manažmentu sa však neustále vracajú k poznatkom predstaviteľov tzv. klasickej a neoklasickej školy manažmentu. Americký priemysel v zásade pokračuje na tých základoch, ktoré sa vyvinuli v povojnovom období. Jeho silnou stránkou sú počítače, ktoré sa tu používajú vo väčšej miere ako kdekoľvek inde. Moderná americká priemyselná výroba uplatňuje rôzne metódy, napríklad pružnú automatiku a robotiku (CAD/CAM), horizontálnu (kooperatívnu) organizáciu výroby, totálne riadenie akosti (TQM), totálne riadenie údržby (TIM), logistiku (s tendenciou k synchronizovaným dodávkam – SIT), participatívne riadenie a pod.
Pred druhou svetovou vojnou i po nej Japonsko jednostranne preberalo poznatky amerického manažmentu.
Klasifikácia hlavných koncepcií (škôl) a smerov amerického manažmentu
Hlavné prístupy, resp. školy či koncepcie teórie manažmentu môžeme rozdeliť do skupín:
- tradičná (klasická) teória
- behavioristická (neoklasická) teória
- nová (moderná) teória
- pragmatický ( empirický) prístup k manažmentu
EMPIRIZMUS V AMERICKOM MANAŽMENTE PO 2. SVETOVEJ VOJNE
V americkom manažmente je veľmi rozšírený empirický – pragmatický prítup, založený na analýze, zhodnotení a zovšeobecnení kladných i záporných skúseností manažérskej praxe. Predstavuje pestrú zmes názorov a odporúčaní, odvodených z praxe riadenia.
Významný predstaviteľ:
Peter F. Druckner – formuloval svoju koncepciu manažmentu ako umenia a definoval, aké základné činnosti musia všetci manažéri vykonávať.
Päť základných činností:
- určenie cieľov, ktoré treba v podniku splniť
- organizovanie práce spočívajúcej v rozdeľovaní činností na čiastkové a ich priradenie k pracoviskám, vytvárania organizačnej štruktúry
- motivovanie ľudí a zabezpečenie komunikácie medzi nimi
- meranie a hodnotenie výsledkov práce
- zabezpečenie kvalifikačného rastu pracovníkov/, koncepcia „riadenia podľa cieľov“, štruktúru podmieňuje stratégia a naopak, nevyhnutnosť zmeny manažérskeho myslenia a konania v súčasnom búrlivom období vedecko-technického pokroku, jedinečné udalosti nemožno plánovať.
Hlavné aspekty dokonálého podniku:
- aktívne konanie manažérov
- je blízko k zákazníkovi
- autonómnosť a podnikavosť
- snaží sa zvyšovať produktivitu prostredníctvom ľudí
- robí to, čo firma vie robiť a túto oblasť zdokonaľuje
- jednoduchá organizačná forma a malý riadiaci aparát firmy
- vyznačuje sa umením riadiť s priťahovaním a uvoľňovaním uzdy
- vytvára si a snaží sa udržiavať si hodnoty
Americký systém manažmentu:
- individualizmus
- krátkodobé zamestnanie (striedanie zamestnení)
- mzdový systém založený na schopnostiach a výkonoch
- postup záviský od schpností
- segmentovaný záujem o zamestnanca
- systém riadenia top-down
- tendencia k decentralizácii právomoci
- individuálne rozhodovanie
- individuálna zodpovednosť
- explicitné kontrolné mechanizmy
- zásadné inovačné zmeny.
Európsky manažment
Európsky manažment má podobné charakteristiky ako americký manažment. Využíva rovnaké alebo podobné princípy, metódy a postupy, a preto je často označovaný ako euro-americký manažment resp. západný manažment.
História európskeho manažmentu
Rozvoj vedeckého manažmentu v Európe je datovaný od začiatku 20. storočia. Jeho rozvoj bol pribrzdený 1. a 2. svetovou vojnou. Prvopočiatky manažmentu sa orientujú na organizáciu a riadenie výrobného procesu. Dobrý inžinier by mal byť zároveň ekonómom. K najznámejším patrili napr. vo Francúzsku Charles Dupin, v Nemecku Werner von Siemens, v Československu Tomáš Baťa,...
Po druhej svetovej vojne Európa rýchlo preberala americké technológie, priemyselné poznatky. Implementácia amerického manažmentu do európskych krajín nebola len kopírovaním, existovali isté osobitosti v jednotlivých krajinách, hlavne v ekonomickej a sociálnej oblasti. Rozdiely sú badateľné v manažmente škandinávskych krajín, Nemecka, Francúzska, Talianska a iné.
Napriek využívaniu amerických postupov a názorov sa pri implementácii prejavili rozdielne kultúrne, sociálne a politické korene rôznych krajín Európy.
Kvalitatívne zmeny v manažmente európskych krajín spôsobila transnacionalizácia. Globalizačné procesy v rámci Európskej únie spôsobujú, že v euro-manažmente sa vo väčšej miere prejavujú konvergenčné procesy /výrobné stratégie, logistika, optimalizácia výrobných systémov/, ktoré je potrebné zosúladiť s divergentnými silami /preferencia zákazníkov, národné politiky a i./. Divergentné sily alebo faktory umožňujú rozlišovať osobitosti manažmentu aj vnútri EÚ v krajinách.
Typy európskeho manažmentu v rôznych častiach Európy:
Škandinávsky manažment
- najväčší dôraz sa kladie na sociálne istoty a vymoženosti
- prevláda individualizmus
- Negatívom sú vysoká dĺžka odpracovaného času, pracovná výkonnosť a daňový systém.
Anglosaský manažment
- Je snaha vyhnúť sa neistotám, čo rozvíja byrokraciu.
- Individualizmus je dominantný rovnako ako u ostatných severných susedov.
- Tieto krajiny, hlavne Veľká Británia a Holandsko, majú najbližšie k americkému manažmentu.
Nemecký manažment
- Nemecko prevzalo po druhej svetovej vojne americké poznatky a uplatnilo ich vo svojich podmienkach.
- Zaviedlo odlišný systém výroby. Americký systém výroby sa najviac opiera o techniku, nemecký najmä o ľudí.
- Za jeho najväčšiu zvláštnosť sa považuje vedecky vzdelaný inžinier, továrenský majster a kvalifikovaný robotník.
- Viacerí autori tvrdia, že jedine v Nemecku sa podarilo zaviesť spolurozhodovanie pracovníkov, ktoré po určitom experimentovaní našlo svoje miesto a viedlo k „priemyselnej spolupráci kapitálu a práce“.
- Nemecké hospodárstvo má stále rastúcu krivku a čoraz významnejšie postavenie v Európe. Jeho expanzia na východ sa prejavuje najenergickejšie.
Francúzsky manažment
- Francúzsky manažment stavia na tradícii.
- Charakterizovala ju štátna kontrola hospodárstva, čo sa prenieslo aj do podnikov, hlavne štátnych priemyselných, ďalej do organizácií verejnej správy, bankovníctva, poisťovníctva.
- Pracovné stretnutia nemajú za cieľ dospieť k rozhodnutia, ale vymeniť si informácie a postoje.
- Komplikované a zložité rozhodnutia sa riešia v rámci pracovných obedov.
- Autoritatívny štýl vedenia, spojený so silou osobnosti a rozhodnosťou, sa od francúzskych manažérov vyžaduje.
- Nepreferujú priateľské väzby medzi nadriadenými a podriadenými napr. ako predpoklad služobného postupu.
- Poskytovanie správ – reporting považujú za prejav slabosti.
Juhoeurópsky manažment
- V južných krajinách (Taliansko, Španielsko a Portugalsko) prejavujú menej pochopenia pre individuálnosť ako v severských krajinách.
- Panuje tu menšia tolerantnosť k životným a pracovným neistotám.
- Obľuba hierarchických štruktúr evokuje byrokraciu.
- Oproti severským krajinám je rozdielny pohľad aj na spoločenský dôraz na prácu a kariéru, účast žien v manažérskych funkciách, štýl.
Vypracoval: Mário Moder
Zdroje:
writework.com/essay/manazment
freeimages.com/photo/1404331