Japonský manažment
Japonský manažment
Japonsko patrí v súčasnosti medzi hospodársky najvyspelejšie kapitalistické krajiny. Od konca päťdesiatych rokov zaznamenávala jeho ekonomika vysoké tempá rastu – ročne viac ako 10%. Od roku 1992 dochádza k výraznejšiemu poklesu ročného tempa rastu domáceho produktu a japonská ekonomika sa dostáva do stagnácie. Vláda sa po druhej svetovej vojne snažila zvýšiť najmä medzinárodnú konkurencie schopnosť krajiny.
V záujme splnenia tohto cieľa stanovila vláda dve úlohy priemyselnej politiky
- postupná liberalizácia obchodu a kapitálu
- ďalšia industrializácia krajiny pomocou ťažkej chémie
Na tvorbe a realizácii priemyselnej politiky sa podieľali ministerstvo financií, ministerstvo zahraničného obchodu a priemyslu, ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, ekonomická plánovacia agentúra. Hospodársky poriadok krajiny určujú eticko-náboženské faktory, z ktorých potom vyplýva odlišnosť japonského manažmentu. Stručne, japonský manažment vychádza z domácich tradícií, ktoré sú kombinované západnými skúsenosťami. Východiskom a prvým zdrojom japonského manažmentu je tradičný systém riadenia, ktorý vznikol v spojení konfucionizmu, budhizmu a šintoizmu. Konfucionizmus sa zameriava na zladenie záujmov jednotlivca, spoločnosti a štátu. Stanovuje spoločenské normy a povinnosti človeka. Ústrednú úlohu má rodina. Jednotlivec má význam iba v rodine, v ktorej sa uplatňujú hierarchické vzťahy. Rodičia sú povinný starať sa o svoje deti a deti majú byť poslušné. Toto je základná filozofia japonských firiem, ktoré sa chápu ako rodiny. Budhizmus, v tomto učení sú sústredené snahy prekonať vedomie svojej individuality. Keď chcú ľudia harmonicky žiť, mali by potlačiť vlastné JA. Šintoizmus založil úctu a pozitívny vzťah ku krajine, čim sa vysvetľuje postoj a orientácia Japoncov k svojej vlasti. Druhým zdrojom japonského manažmentu sú poznatky západného manažmentu, najmä amerického. Japonci však veľmi inteligentne preberajú cudzie poznatky a včleňujú ich do svojich existujúcich systémov. Následne ich začnú zdokonaľovať, takže nakoniec prevážia ich vlastné prístupy.
Odmeňovanie
Úzko súvisí s vekom pracovníka, to znamená, že rozhodujúcim kritériom výšky zárobku je služobný vek, a nie výkon -> systém seniority. Odmeňovanie podľa výkonov nie je totiž zlúčiteľné so systémom celoživotného zamestnania. Rozhodujúcim kritériom pre povýšenie a obsadzovanie vedúcich funkcií je vek pracovníka, čo sa zdôvodňuje tým, že vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými sú jednoduchšie, ak je nadriadený starší.
Záujem o takzvaný "Japonský zázrak" je motivovaný najmä dlhodobo dosahovanými ekonomickými efektami ako sú napríklad:
- vysoký rast a optimálna štruktúra hrubého domáceho produktu
- minimálna a dobre kontrolovateľná miera nezamestnanosti
- veľmi aktívna platobná a obchodná bilancia
- neustály rast konkurencieschopnosti výrobkov
- vysoká kvalita celej produkcie
- najrýchlejšia inovácia výrobkov
- kontrolovaná a účelovo riadená inflácia atď. Rozhodovací ringi systém.
Výhody
Iniciatíva pracovníkov,Vznik nových nápadov, naplňovanie kolektívnych cieľov, ak všetci s návrhom súhlasia, je takmer isté, že sa uskutoční aj jeho realizácia
Nevýhody
Málo operatívny, zdĺhavý a byrokratický systém
Chýbajú informácie pre rozhodovanie , jednotlivci nerozhodujú, len vyjadrujú svoj súhlas , nie je definovaná zodpovednosť za prijatie rozhodnutia , návrh je vypracovaný a predložený na schválenie až vtedy, ak je problém evidentný
Kaizen
Kľúč k japonskému úspechu. Japonský zamestnanci predložia ročne 230-krát viac zlepšovacích návrhov ako nemecký zamestnanci, pričom až 87% z nich sa v Japonsku zrealizuje, v Nemecku je to iba 39%. Rozhodujúcim kľúčom úspechu je stratégia, ktorá dostala označenie Kaizen.
Podľa nej má manažment dve úlohy:
- udržať sa
- zlepšiť sa
Úlohou Kaizenu je teda vytvoriť manažment pre zmeny. Zmena je v Japonsku súčasťou spôsobu života. Preto je podstatou Kaizenu snaha o zvýšenie kvality, zníženie nákladovosti a v zlepšení plánovania výroby. Existuje názor, že oneskorenie západného manažmentu za japonským je spôsobené absenciou filozofie zlepšovania.
Hlavné vlastnosti japonského systému riadenia
- Maximálna efektívnosť
- Vysoká intenzita zavádzania moderných technológii do výroby
- Vysoká starostlivosť o pracujúcich
- Orientácia na zákazníka
Kapitalizmus sa v Japonsku začal v roku 1868 - po revolúcii (Meidži) koniec feudalizmu, bohaté rodiny vytvorili tzv. zaibatsu (niečo ako rodinná firma, ale veľká), skladá sa so 4 častí:
- Hlavný podnik
- Satelitná firma
- Obchodná firma
- Banka
Faktory determinujúce japonský systém riadenia sú nazývané aj piliere:
- Systém doživotného nájmu robotníkov a úradníkov
- Systém odmeňovania a služobného postupu podľa veku a počtu odpracovaných rokov vo firme (mladí sa búria, za tú istú robotu dostávajú menej ako starší)
- Organizačné štruktúry riadenia (nielen vertikálne ale aj horizontálne vzťahy sú dôležité, prejavujú sa vo forme diskusií, porád,...)
Tradičné japonské metódy rozhodovania
- Ringi
- Kanban (využíva sa pri riadení výrobných procesov - skracuje medzioperačné časy, stále sa administratívne využíva tá istá karta na súčiastky)
- Just-in-time (umožňuje veľmi znížiť skladovacie i administratívne náklady, prezident Toyoty dáva vo svojom aute prednosť dodávke s materiálom)
Bežné ekonomické rozmýšľanie (najmä v SR): náklady + zisk = cena
Japonci: zisk = cena - náklady, preto sa venujú hlavne znižovaniu nákladov.
Zaujímavosť: zamestnanci firmy Matsushita spievajú každé ráno hymnu firmy.
Zdroje
- http://referaty.aktuality.sk/japonsky-manazment/referat-8354
- http://referaty.aktuality.sk/japonsky-manazment-a-ekonomika/referat-24235
- http://referaty-seminarky.sk/japonsky-manazment/
- http://www.freeimages.com/photo/1421127
Vypracoval: Juraj Dovčík