Premyslené do najmenšieho detailu...
Kľúčovými atribútmi prvenstva firmy Apple sú inovácie, kvalitný manažment ľudských zdrojov a ojedinelá kvalita vyrábaných produktov. Napriek minuloročnému úpadku technologického sektora sa firme Apple podarilo udržať aj finančnú stabilitu a relatívne dobre využiť a riadiť vlastné aktíva a investície.
Negatívne poškodili povesť firmy v minulom roku podľa autorov rebríčka Fortune 50 len zdravotné problémy výkonného riaditeľa Stevea Jobsa a spôsob informovania o jeho ťažkostiach.
O spoločnosti
Apple Inc. je americká technologická spoločnosť založená v roku 1976 v Silicon Valley, v meste Cupertino v Kalifornii, USA. Hlavným programom spoločnosti je výroba a vývoj osobných počítačov Macintosh a ich programového vybavenia, výroba a vývoj osobného hudobného prehrávača iPod a predaj hudby, televíznych relácií a filmov prostredníctvom internetového obchodu iTunesStore. Prvých tridsať rokov svojej existencie bola spoločnosť známa ako Apple Computer, Inc. Zmena názvu bola ohlásená 9. januára 2007 po predstavení nových produktov iPhone a Apple TV a je symbolom postupného odklonu od tradičného dôrazu spoločnosti na výrobu osobných počítačov smerom k produkcii širšieho okruhu inovatívnej spotrebnej elektroniky.
Apple je spoločnosť, ktorá pomohla spustiť revolúciu osobných počítačov koncom 70-tych rokov 20. storočia. Je známa vysoko inovatívnymhardvérom ako iPod a iMac, rovnako ako i softvérom ako iTunes, iLife a operačným systémom Mac OS X.
Vznik
Zakladatelia spoločnosti Steve Jobs a Steve Wozniak sa spoznali v roku 1971, keď mal Jobs 16 a Wozniak 21 rokov. Prvý počítač spolu vytvorili v roku 1975, keď Jobs vybavil objednávku na 50 osobných počítačov od miestnej počítačovej predajne a presvedčil Wozniaka, aby počítač zostavil. Spolu s niekoľkými nadšencami zostavili Apple I, ktorý mal niekoľko pozoruhodných vlastností. Používal TV ako displej (mnohé vtedajšie počítače displej vôbec nemali) a bol tiež schopný používať kazetový magnetofón na spúšťanie a ukladanie programov na tie časy v neuveriteľnej rýchlosti 1200 bitov za sekundu. Spolu s tretím kamarátom, RonaldomWaynom sa im podarilo vytvoriť počítače pre objednávku včas a celkovo bolo vyrobených viac ako 200 Apple I.
V roku 1977 Wozniak vytvoril nový počítač, Apple II, ktorý už pracoval s grafickým rozhraním a neskôr dokonca dokázal pracovať s farbami. Jobs medzičasom skúšal presadiť myšlienku lepšej počítačovej skrinky a klávesnice, keďže veril, že počítač by sa mal dodávať ako celok.
Budovanie počítača v tom čase bola drahá záležitosť a Jobsovou úlohou bolo zháňať peniaze. Práve pre nedostatok prostriedkov od spolupráce odstúpil Wayne, ktorý mal skúsenosti s kolapsom inej malej spoločnosti v minulosti. Banky Jobsovi peniaze požičať nechceli, keďže myšlienka počítača pre bežných ľudí sa zdala byť v polovici sedemdesiatych rokov absurdná. Jobs napokon stretol Mika Markullu, ktorý spolupodpísal bankovú pôžičku na 250 tisíc amerických dolárov a títo traja, spolu s Wozniakom, vytvorili 1. apríla 1976 Apple Computer, Inc.
Apple je najobdivovanejšou firmou sveta
Kľúčovými atribútmi prvenstva firmy Apple sú inovácie, kvalitný manažment ľudských zdrojov a ojedinelá kvalita vyrábaných produktov. Napriek minuloročnému úpadku technologického sektora sa firme Apple podarilo udržať aj finančnú stabilitu a relatívne dobre využiť a riadiť vlastné aktíva a investície. Negatívne poškodili povesť firmy v minulom roku podľa autorov rebríčka Fortune 50 len zdravotné problémy výkonného riaditeľa SteveaJobsa a spôsob informovania o jeho ťažkostiach.
Inovácie a manažment komplexných systémov: prípadová štúdia Apple
Nápady sú vzrušujúce, ale inovácia je strašidelná, pretože prináša zmeny. Zmeny, ktoré si vyžadujú menšie inovácie, sú jednoduchšie absorbovateľné aj pre zákazníkov aj pre organizácie. Ale veľké zmeny vyvolané prevratnými inováciami často narušia nielen trh, ale aj vnútorné fungovanie spoločnosti alebo organizácie. Aby organizácie inovácie absorbovali konštruktívne musia pochopiť ako sa stať pružnejšími a prispôsobivejšími. A spoločnosti, ktoré úspešne a často inovujú majú vždy jednu spoločnú vec: efektívne riadenie manažment komplexných systémov.
Ľudia si často nedokážu predstaviť, ako zmeny zavedené do organizácie pomocou inovácie prenikajú a prechádzajú celým organizačným ekosystémom. Inovácia vytvára komplexnú sieť zmien nielen pre zákazníkov, ale aj pre zamestnancov, dodávateľov, marketing, prevádzku, a mnoho ďalších skupín. Na príklade Apple iPod ponúkame krátky prehľad kategórií zmien, ktoré inovácie prinášajú do komplexného systému ako je výrobná spoločnosť.
- Zmeny pre zákazníkov – Všetky väčšie inovácie vyžadujú, aby si spoločnosť vymyslela pre zákazníka niečo, čo si tento sám vie predstaviť. Musíte zájsť príliš ďaleko, až za hranice predstavivosti vašich zákazníkov a myslite ako nový výrobok alebo služba vyrieši skutočný problém v ich živote.
*
Zákazníci sa mali pokúsiť predstaviť si Apple ako niečo viac ako výrobcu počítačového hardvéru, a začať ho vnímať ako dôveryhodného výrobcu spoľahlivej spotrebnej elektroniky. Mali si tiež predstaviť, čo pre nich znamená možnosť sťahovať si hudbu digitálne (bez fyzického média). - Zmeny pre zamestnancov – Väčšie inovácie často vyžadujú, aby zamestnanci robili veci novým spôsobom, a to môže byť nepríjemné, aj keď vyžadujete od vášho zamestnanca len predstavivosť, ktorá by mala pomôcť predstavivosti zákazníkov.
*
Zamestnanci museli získať veľa nových poznatkov a zručností. Podporní zamestnanci firmy Apple sa museli naučiť pomáhať menej-technickému zákazníkovi. Ostatní zamestnanci sa museli naučiť, ako efektívne budovať napríklad nové partnerstvá v hudobnom priemysle. - Zmeny pre dodávateľov – Inovácie, ktoré narúšajú status quo môžu od dodávateľov vyžadovať, aby s vami pracovali novými spôsobmi. Niektoré väčšie inovácie môžu vyžadovať, aby dodávatelia vykonávali drastické zmeny podobné tým, ktoré museli urobiť na podporu just-in-time výroby.
*
Apple musel pracovať s dodávateľmi, aby vyprodukovali viac súčiastok v kratších dodacích lehotách, ktoré sú potrebné pre úspech v oblasti spotrebnej elektroniky. To znamenalo nájsť niektorých nových dodávateľov, ktorí by mohli zvládnuť nové objemy a požiadavky trhu. - Zmeny v distribúcii – veľké inovácie často narušia celé distribučné kanály, a to môže spôsobiť výzvu pre výrobné spoločnosti.
*
Vstup na trh spotrebnej elektroniky znamenal, že Apple musel budovať vzťahy s obchodnými domami, vrátane spoločností ako je Target, Walmart a Costco. Museli tiež postaviť úplne nový distribučný systém – iTunes – na distribúciu digitálnej hudby. - Zmeny v marketingu – Nové produkty a služby, najmä tie rušivé, si môžu vyžadovať zásah marketingu na to, aby našiel a vybudoval vzťahy s úplne inými typmi zákazníkov a / alebo si môžu vyžadovať marketingovú operáciu zameranú na to, aby sa výrobca prihovoril zákazníkom inak, alebo aby sa k nim dostal prostredníctvom iných kanálov.
*
Marketing musel začať s presunom značky z počítača na životný štýl, vrátane zmeny názvu spoločnosti Apple Computer na Apple v roku 2007. Marketing sa tiež musel naučiť, ako sa napojiť na spotrebiteľov hromadných trhov a pomôcť im predstaviť si, ako by táto nová kombinácia hardvér / softvér mohla zlepšiť ich život. - Zmeny v prevádzke – Okrem zmien v dodávateľskom reťazci, spoločnosť môže mať potrebu sa adaptovať na významné inovácie tak, že zamestná iný typ zamestnancov, preškolí súčasných zamestnancov, zúčtuje výnosy iným spôsobom, alebo zorganizuje výrobu iným spôsobom.
*
Pokusný predaj Apple iPod sa zrodil zo skutočnosti, že Apple nemala miesto, kde by zákazníci mohli skúšať ich produkty v praxi. To viedlo k otvoreniu maloobchodných predajní Apple. Apple sa musel prispôsobiť zmenám z položiek s nízkym objemom a vysokými cenami na položky s vysokým objemom a nízkymi cenami. Apple musela tiež vybudovať online operáciu s posilnenými zdrojmi, ktorá predtým neexistovala.
Steve Jobs: Vrátil sa, aby zmenil svet
Vo februári 1996 magazín BusinessWeek vyšiel so smutnou titulkou. „Pád americkej ikony. Apple, niekdajší vlajkonosič hightech priemyslu, sa potápa,“ hlásali hedlajny. Aj keď BusinessWeek vyslovene Apple nepochoval, tvrdil, že firma stratila niečo, čo už zrejme nikdy nezíska späť: technologické líderstvo, ktoré jej počítače odlišovali od konkurencie.
Desaťročie Steva Jobsa
BusinessWeek v článku obšírne bilancoval vzostupy a pády firmy, ktorá priniesla na trh prvý osobný počítač, no potom nezvládla nápor Microsoftu cieľavedomého Billa Gatesa. Magazín v takmernekrológu napísal, že najväčšou chybou vtedajšieho šéfa Applu Michaela Spindlera bolo, že podnik nepredal, hoci rokoval s viacerými záujemcami, napríklad Sunom či IBM.
O 15 rokov neskôr sa ponúka úplne odlišný obrázok. Apple je na vrchole. Jeho akcie patria k najvýkonnejším na burze (po ExxonMobile je druhou najväčšou firmou na svete podľa trhovej kapitalizácie), jeho produkty definujú nové segmenty trhu a inšpirujú konkurenciu – medzi inými aj Microsoft. Z ikon z druhej polovice 90. rokov IBM predala výrobu osobných počítačov čínskemu Lenovu a Sun bol pohltený Oraclom. Naopak, o Appli sa špekuluje, že svoje miliardové zásoby hotovosti investuje do kúpy iného megakoncernu, japonskej Sony. Brilantný útek Applu hrobárovi z lopaty má na svedomí jeden muž. SteveJobs.
Neverili, uverili
S. Jobs stál pri zrode Applu v roku 1976, keď ho zakladal spolu so StevomWozniakom. Keď firma podrástla a vstúpila na burzu, jej predstavenstvo sa rozhodlo nájsť profesionálneho manažéra. Ten mal do chaoticky fungujúceho podniku, ktorému na budove viala pirátska vlajka a logo v tvare nahryznutého jablka, vniesť systém a poriadok. V roku 1983 do Applu nastúpil JohnSculley, strojca úspechu PepsiColy. Ale idylka netrvala dlho a S. Jobs sa pre nezmieriteľné rozdiely v názoroch o dva roky porúčal. Applu sa najprv vcelku darilo, no uprostred poslednej dekády 20. storočia sa v dôsledku série zlých rozhodnutí a chýbajúceho ťahu na bránu ocitol v existenčných problémoch.
BusinessWeek nebol jediný, kto americkej ikone veštil neblahý osud. Uniesť sa nechal aj Michael Dell, zakladateľ počítačovej firmy Dell. V októbri 1997 na sympóziu konzultačnej firmy Gartner na otázku, čo by robil, keby viedol Apple, odpovedal, že „by ho zavrel a peniaze by vrátil akcionárom“. Sčasti šlo o reakciu na posmešky S. Jobsa (do Applu sa vrátil začiatkom roka 1997), ktorý sa o počítačoch Dellu vyjadril ako o „ne- inovatívnych béžových škatuliach“. V januári 2006, keď Apple prekonal Dell v trhovej kapitalizácii, S. Jobs poslal zamestnancom email, v ktorom napísal: „Vysvitlo, že Michael Dell nepredvídal budúcnosť správne. Vychutnajme si túto chvíľu.“
No kým si S. Jobs mohol užiť zadosťučinenie, musel prejsť dlhú a namáhavú cestu. Ešte dlho po tom, ako sa vrátil do Applu, si evidentne nebol istý, či sa jeho reštart podarí. Keď časopis Fortune v roku 2001 ohodnotil opcie S. Jobsa na kúpu akcií firmy, ktoré získal ako súčasť platového balíka, na 872 miliónov dolárov, šéf Applu poslal redakcii nahnevaný list. V ňom tvrdil, že opcie sú „bezcenné“, no ak sú editori takí presvedčení o ich hodnote, rád im ich predá za polovičnú cenu. Fortune tento incident o šesť rokov neskôr vytiahol z archívu a sucho skonštatoval, že kompenzačný balík má hodnotu 2,5 miliardy dolárov.
Tak či onak, comebackApplu sa vydaril. Ročné tržby firmy od začiatku tisícročia vzrástli z piatich na 65 miliárd dolárov. Hodnota jeho akcií stúpla 43-násobne, kým index S&P 500 stratil sedem percent. Produkty ako iMac, iBook, iPod, iPhone či iPad sa stali kultmi, ktoré zákazníci zbožňujú a konkurenti napodobňujú. Ako píše Fortune, S. Jobs sa stal globálnym kultúrnym guru: „Určuje, akú zábavu pozeráme, akú hudbu počúvame, s akými predmetmi pracujeme. Zmenil pravidlá hry celých odvetví.“ V podstate sa S. Jobsovi splnil jeho dávny sen: zmeniť svet.
Iróniou osudu je, že znovuzrodenie Applu umožnil tiež jeho kľúčový konkurent. S. Jobs po návrate do firmy ukončil zdĺhavý spor s Microsoftom o to, či pre Windowsy ukradol grafické používateľské rozhranie, s ktorým ako prvý na svete prišiel Apple. Súčasťou dohody bolo, že B. Gates poskytol potápajúcemu sa rivalovi investičnú injekciu 150 miliónov dolárov.
Dielu S. Jobsa sa v zmysle americkej zásady „blahoreč víťazov, zatracuj porazených“ dostalo početných ocenení. Naposledy pred týždňom ho portál MarketWatch z mediálneho domu DowJones vyhlásil za CEO desaťročia. „Znovuzrodenie Applu je naj- ohromujúcejší podnikateľský príbeh ostatnej dekády a možno aj polstoročia,“ uviedol prezident think-tankuEndpoint Technologies RogerKay. S. Jobsa prirovnal k podnikateľským géniom Thomasovi Edisonovi a Alexandrovi Grahamovi Bellovi. Mimochodom, pred rokom šéfa Applu za CEO desaťročia vyhlásil aj Fortune.
Apple nie je jediným „dieťaťom“ S. Jobsa. Okrem neho vypiplal aj dnes známe animátorské štúdio Pixar. Na rozdiel od Applu do jeho každodenného biznisu nezasahoval. Napriek tomu, či práve preto, Pixar vytvoril sériu filmových hitov ako Príbeh hračiek alebo Hľadá sa Nemo. S. Jobs kúpil štúdio v roku 1986 od producenta Hviezdnych vojen GeorgeaLucasa za päť miliónov dolárov (a ďalších päť miliónov doň vložil ako investíciu). O dvadsať rokov neskôr ho predal spoločnosti Disney – za 7,4 mld. USD. Súčasťou transakcie bol i sedempercentný balík akcií kupujúcej firmy, vďaka čomu sa S. Jobs stal jej najväčším individuálnym akcionárom.
Vízie a inovácie
V čom spočíva tajomstvo úctyhodného zoznamu megaúspešných produktov a služieb? Tím okolo S. Jobsa dokázal správne zhodnotiť vývojové trendy. Spôsob, akým o nich uvažujú, vysvetlil šéf Applu na jednej konferencii výrokom, ktorého autorom je slávny hokejista Wayne Gretzky: „Korčuľujem tam, kde puk bude, nie tam, kde bol.“
Editor webu Wired.com LeanderKahney vo svojej knihe InsideSteve’sBrain sumarizuje základy inovačnej stratégie, ktorú v Appli zaviedol S. Jobs. Firma sa snaží držať krok s vývojom a byť otvorená novým nápadom. Obzvlášť tým, ktoré prichádzajú zvonka. Ďalšími prísadami sú tvorivosť a ochota neustále sa učiť, ako i flexibilita a odvaha opustiť dlhodobo zažité predstavy. A najmä, pri navrhovaní produktov vychádza Apple z potrieb a znalostí spotrebiteľa. Vo finále musia byť čo najjednoduchšie a naj- elegantnejšie.
S. Jobs mal pod palcom každý prvok tejto stratégie. Bol to on, kto z priehrští nápadov vyberal tie, ktorým sa firma bude venovať. Bol to on, kto osobne riadil vývoj nových kľúčových produktov. Bol to on, kto sa aktívne angažoval v ich marketingu.
S. Jobsbol stredobodom firemných procesov. Napríklad pri vývoji produktov sa nespoliehal na testovacie skupiny spotrebiteľov. S novou technológiou sa hral sám. Všímal si vlastné reakcie, ktoré posúval ako spätnú väzbu vývojárom. Moderným metódam produktového marketingu neveril. Ilustroval to výrokom z čias prípravy prvého Maca: „Nemôžete sa pýtať spotrebiteľov, aký by mal byť počítač založený na grafike, ak spotrebitelia netušia, čo počítač založený na grafike je.“ L. Kahney prirovnáva Jobsov štýl k tvorivosti v umení: ani maliar nevytvorí obraz vďaka konzultácii s diskusnou skupinou.
Aj keď S. Jobs mal už minimálne dva tituly CEO desaťročia, on sám sa cítil predovšetkým inovátorom, píše Fortune. Šéf Applu je spoluautorom 103 patentov firmy z najrôznejších oblastí – od používateľského rozhrania iPodu po konštrukciu skleneného schodiska, používaného v applovských obchodoch.
No S. Jobs sa vôbec neošíval inšpirovať podnetmi zvonka, držiac sa iného známeho výroku, tentoraz od PablaPicassa, že „dobrí umelci kopírujú, skvelí umelci kradnú“. V skutočnosti aj grafické rozhranie, hoci len v ranom štádiu vývoja, videl S. Jobs prvý raz počas návštevy vo výskumnom centre Xeroxu v PaloAlto. No zato mal, zdá sa, neomylný čuch na to, ktoré inovácie sú pre spotrebiteľov dôležité. Takto do svojich produktov pionersky integroval napríklad USB rozhranie, pochádzajúce z laboratórií Intelu, alebo WiFi, ktoré vynašiel Lucent.
Apple sa pod Jobsovým vedením stal šampiónom v speňažovaní nápadov. V 80. rokoch ako prvý prišiel s grafickým používateľským rozhraním, lenže do 95 percent osobných počítačov ho zaviedol Microsoft so svojimi Windowsami. S iPodom to už bola presne opačná situácia. Apple pri ňom čerpal z myšlienky prenosnej hudby, s ktorou pôvodne prišla spoločnosť Sony. V časoch kazetových prehrávačov sa jej Walkman stal nepísaným štandardom, no nástup digitálnej hudby lepšie vystihol Apple.
Dizajn a reklama
Produkty Applu sa nestávajú kultovými len kvôli produktovým inováciám. Často ide skôr o relatívne priemerne vybavené zariadenia. V čom však firma s logom nahryznutého jablka exceluje – a to je takisto Jobsova zásluha –, je jedinečný dizajn, marketing i spôsob predaja.
Dizajn je pre S. Jobsa funkcia, nie forma. Uvažuje o nej ako o súčasti hodnoty produktu a spotrebiteľského zážitku. V rozhovore pre Fortune sa napríklad na margo používateľského rozhrania v operačnom systéme Mac OS X vyjadril: „Tlačidlá na obrazovke sme spravili také lákavé, že máte chuť ich obliznúť.“ Súčasťou dizajnu je i spôsob balenia. S. Jobs ho navrhol tak, aby sa zákazník s produktom dôkladne zoznámil už pri vybaľovaní. Tento model neskôr prevzali aj ďalší producenti počítačov či mobilných telefónov.
Čo sa týka marketingu, jeho jedinečná realizácia je to, vďaka čomu Apple poznajú aj ľudia, ktorí nepoužívajú jeho produkty. Televízny reklamný spot na prvý Macintosh v roku 1984 na motívy Veľkého brata sa vysielal len dvakrát (z toho raz na zastrčenej lokálnej stanici), no napriek tomu sa dostal do dejín marketingovej komunikácie. Bol výrazný, odvážny a nepodobal sa na žiadnu inú reklamu tých čias. Jeho stredobodom nebol produkt. Macintosh sa v ňom vôbec neobjavil. Namiesto toho obsahoval prísľub progresívneho životného štýlu.
K tejto forme komunikácie sa Apple vrátil po tom, čo do firmy opätovne prišiel S. Jobs. Najal rovnakú agentúru – Chiat/Day, ktorá pre Apple vyrobila kampane ako ThinkDifferent (portréty slávnych osobností) alebo I Am Mac (porovnávanie s PC formou rozhovorov dvoch komikov).
Súčasťou reklamnej komunikácie sú i Jobsove prezentácie nových produktov na veľtrhoch MacworldExpo a WorldwideDeveloperConference, pre ktoré sa zaužívalo označenie stevenotes (kombinácia Jobsovho krstného mena a anglického slova keynote, prednáška). Apple to má premyslené do najmenšieho detailu.
L. Kahney opisuje, ako to celé funguje: pár dní pred konferenciou rozošle PR oddelenie Applu pozvánky novinárom, na ktorých sú len skromné informácie o charaktere noviniek. Ľudia okamžite začnú klebetiť a špekulovať, čím S. Jobs prekvapí. Roztrhne sa vrece s príspevkami na blogoch a článkami v tlači. V deň D potom Jobsov perfektne pripravený stevenote sledujú najväčšie svetové médiá a venujú mu náležitú pozornosť v prime time či na titulných stránkach. Apple tak úplne zadarmo získava mediálny priestor v hodnote stoviek miliónov dolárov.
Manažérsky štýl
Počas prezentácií S. Jobs naplno využíva svoje presvedčovacie schopnosti. Zmes charizmatického rečníckeho prejavu, nezdolnej vôle a nadšeného ohýbania akéhokoľvek faktu, ktoré odborníci na psychológiu pomenovali „pole skreslenia reality“, využíva aj pri získavaní ľudí do svojho tímu. Pomohla mu i začiatkom 80. rokov, keď lanáril vtedajšieho šéfa Pepsi J. Sculleyho, ktorý dlho odolával ponuke Applu. Traduje sa, že S. Jobs ho napokon presvedčil sugestívnou otázkou: „Chcete po zvyšok života predávať cukrovú vodu, alebo ísť so mnou a zmeniť svet?“
Vraví sa, že S. Jobs mal dobrý čuch nielen na inovácie, ale i na talentovaných ľudí, ktorých berie do tímu. S J. Sculleym mu to nevyšlo, no jeho ďalšie akvizície – napríklad prevádzkový šéf TimCook alebo šéfdizajnérJonathan Ive (ten pre Apple pracoval už pred rokom 1997, no až Jobs ho vytiahol do najužšieho vedenia) – sa mu osvedčili. S. Jobsbol vôbec známy svojím elitárstvom. Spolupracoval len s tými najlepšími. Jeho A tím tvoril menej ako sto ľudí (celkovo pre Apple robí 49-tisíc ľudí) a pri náboroch do firmy sa riadi zásadou: prijímaj excelentných, vyhadzuj hlupákov.
Vo všeobecnosti mal S. Jobs povesť pekelného šéfa, ktorý kričí na zamestnancov a doháňa ich k slzám alebo rozdáva výpovede vo výťahu ľuďom, ktorí nevedia vysvetliť, na čom práve pracujú. Kritici ho označovali za sociopata bez štipky empatie, ktorý svoj Mercedes pravidelne parkoval na miestach pre invalidov (a zaberal hneď dve miesta). Zamestnanci tvrdia, že si treba dávať pozor na to, čo človek povie, obzvlášť pred najbližšími Jobsovými spolupracovníkmi. Keď magazín Fortune v roku 2008 spracúval coverstory o Appli, väčšina ľudí, s ktorými sa jeho reportéri rozprávali, požadovala anonymitu, aj keď svojho (ex)šéfa chválili – tak sa báli Jobsovho hnevu.
L. Kahney v knihe InsideSteve’sBrain píše, že S. Jobs na zamestnancov využíval techniku takzvaných veľkých zastrašovateľov. Takí lídri inšpirujú prostredníctvom hrozieb, ale nie sú to obyčajní tyrani. Skôr sa podobajú postave prísneho otca, ktorý využíva strach a túžbu zavďačiť sa. Podobne ako iní veľkí zastrašovatelia, aj S. Jobsbol prudký. Naliehal, lichotil, dokázal byť tvrdý a neľútostný. Ide o jediné: dosiahnutie vytýčených cieľov.
Mimoriadne nároky S. Jobsa na zamestnancov pramenia z toho, že ich na seba kladie aj on sám. Bol puntičkár, ktorý dokázal nad jedným detailom v nejakom produkte stráviť dlhé hodiny, meniť ho a opätovne testovať. A zároveň bol veľmi impulzívny. Ako píše Fortune, S. Jobs videl svet binárne: produkty sú buď úžasné, alebo úplne nanič. Rovnako medzi dvoma extrémami oscilujú aj hodnotenia pracovníkov, čo sa prenáša do firemnej kultúry Applu, ktorej prischlo príznačné označenie: horská dráha géniov a kreténov. Tá, pravdaže, nevyhovuje každému. Ale v zásade všetci zamestnanci, aj tí bývalí, tvrdia, že pod S. Jobsom pracovali radi.